euforion portal

Newsletter
banner
Akcie
 

Vetroplach: ´Garáž s občasnými samplami...´

 

Skupina Vetroplach (Jozef Vrábeľ – spev, basgitara; Mišo Veslo – klávesy, spev; Tomky – gitara; Čunďo – bicie) pôsobí na domácej hudobnej scéne už takmer tri roky.

Na svojom konte má pomerne slušnú ´kôpku´ vystúpení, či už samostatných, alebo po boku spriaznených formácií (Žívé kvety, Malevil...), či v rámci rôznych hudobných festivalov. Aj napriek tomu, že ich singlovka „Mandarinky“ svojho času úspešne bodovala v známej internetovej hitparáde Demovnica (pričom na jej úspech neskôr nadviazal aj ďalší singel „Jablká & hrušky“, ktorý sa objavil už aj v playlistoch komerčných rádií), do povedomia širšej verejnosti vstúpili až ako víťazi štvrtého ročníka súťaže Coca Cola Pop Star (v ktorej v rokoch minulých triumfovali a následne na to odštartovali svoju viac, alebo menej úspešnú kariéru v slovenskom hudobnom biznise Seven Days To Winter, Misha, Peter Adamov a Zuzana Smatanová pozn.red.). Víťazstvo v súťaži zabezpečilo Vetroplachu okrem mediálnej pozornosti aj zmluvu s vydavateľstvom Sony Music na vydanie debutového albumu. Ten uzrel svetlo sveta v októbri minulého roku pod názvom „Ak vás omrzeli jednofarebné šarkany“, a jeho krstným otcom sa stala kedysi veľmi známa televízna postavička – Raťafák Plachta, ktorý si na krste albumu, ktorý sa uskutočnil v priestoroch bratislavského divadla Stoka dokonca s kapelou aj zaspieval.... 

Bližší pohľad na túto mladú a ambicióznu skupinu vám možno poskytne nasledujúci rozhovor s jej lídrom Jozefom Vrábeľom, ktorý sme uskutočnili prostredníctvom e-mailu...

Váš debutový titul „Ak vás omrzeli jednofarebné šarkany“ uzrel svetlo sveta pred troma mesiacmi. Myslíš, že je to dostatočne dlhé obdobie na to, aby sme mohli trocha zbilancovať, nakoľko vám vlastne pomohlo víťazstvo v súťaži Coca Cola Pop Star?

„Mali sme možnosť nahrať album v drahom štúdiu s renomovanými producentmi a vydavateľstvo zabezpečilo príslušné promo. Keby sme nevyhrali, nahrali by sme album na chalupe s neznámym producentom a vydali by sme ho asi sami, čiže by o ňom, ani o nás, skoro nikto nevedel.“

Napriek tomu, že vydanie debutu ste si svojim víťazstvom v súťaži nesporne zaslúžili, nemáte pocit, že to prišlo možno trocha priskoro? Že produkcia Vetroplachu mala predsa len ešte chvíľku zrieť, kým by sa dočkala vydania na oficiálnom nosiči?

„Nie. Tie pesničky boli akurát zrelé na vydanie. Neboli to nové pesničky, hrávali sme ich dostatočne dlho na koncertoch, ´najmladšia´ pieseň mala pol roka, ´najstaršia´ štyri. Za pesničkami si rozhodne stojíme.“

Vetroplach sa prakticky od začiatku svojho fungovania prezentoval ako kapela, ktorá má jasno v tom, ako by mala jej produkcia znieť. Nakoľko sa však pod výsledný zvuk albumu podpísali jeho producenti – Peter Graus a Maroš Kachút z Le Creative?

„Úprimne, až takí istí sme si neboli. Mali sme dilemu, či na albume zachytiť našu garážovú tvár, teda ten zvuk, ktorý ide priamo z našich nástrojov a aparátov, alebo album seriózne produkovať, čiže čistiť zvuk a pomôcť si elektronikou. Asi v tom nemali jasno ani naši producenti, lebo výsledkom je akýsi kompromis. ´Garáž s občasnými samplami´. Ale na začiatku nahrávania bola idea nemeniť nič. Kamaráti muzikanti nám povedali, že ten album znie príliš čisto, že mal byť trocha ´špinavší´. Myslím, že v budúcnosti sa budeme uberať týmto smerom, aby sme zachytili čo najviac atmosféru v skúšobni. Sme skrátka živá kapela.“

V jednom z rozhovorov ste sa nechali počuť, že hudobne ste ´niečo medzi Blur a Le Payaco´. To je vskutku zaujímavo znejúca definícia...

„Ak môžem, poopravím. Presne to znelo tak, že o nás zvyknú hovoriť, že sme niečo medzi Blur a Le Payaco, ale my tvrdíme, že je to len časť pravdy. Podľa mňa, k Blur nás prirovnávajú iba kvôli jednej (ináč našej úplne prvej) pesničke – Tak to ide každý deň. Le Payaco sa nám páčia, je to kapela (asi jediná na Slovensku), ktorá reflektuje súčasné dianie v gitarovej hudbe. V skutočnosti je to s nami oveľa zložitejšie. Máme radi množstvo britských, či amerických kapiel a toto všetko pochopiteľne v našej hudbe možno nájsť. Nám však ide v prvom rade o to, aby sme sa, pokiaľ možno, nepodobali žiadnej slovenskej kapele. A tým našim zahraničným vzorom len máličko, vzdialene...“

Vo svojich textoch sa snažíte vyhýbať nejakým ´zásadným vyjadreniam´, či ´veľkým posolstvám´. Napriek tomu mám pocit, že lyrika zohráva s hudobnou časťou vo vašej produkcii minimálne rovnocennú partiu. Skrátka, že i keď sa to možno na prvé počutie nemusí zdať, sú pre vás texty rovnako dôležité, ako hudba...

„Text je rozhodne rovnocenná časť piesne. Nemohol by som spievať niečo, s čím nie som vnútorne stotožnený. Asi preto píšem texty sám. Nie preto, že si myslím, ako mi to úžasne ide, ale preto, že je to môj jazyk, moje myslenie. Hej, hovoríme novinárom, že veľké témy neriešime, že je to hlavne zábava, ale keď sa na to človek pozrie bližšie, tie texty ani nie sú veľmi vtipné. Sú skôr ironické. V každom prípade, sú skôr o malom človeku a jeho mindrákoch.“

Keď človek nazrie do zoznamu vašich doterajších vystúpení, mnohé z nich ste absolvovali na podujatiach, respektíve spoločne s formáciami, ktoré rozhodne nemajú ambície osloviť priaznivcov pop music... Zdá sa mi, ako by ste zatiaľ nemali veľmi ujasnené, akej cieľovej skupine chcete vašu muziku ´servírovať´...

„V zásade každému, kto je ochotný ju počúvať. Nechceme automaticky zavrhovať niektorú skupinu poslucháčov. Vzišli sme z undergroundu, ale máme ambíciu hrať pre väčšie spektrum ľudí. Ale máme aj svoje hranice. Keby nás zavolal predskakovať napríklad Elán, povieme nie. My síce všade hovoríme, že sme popová kapela, ale každý, kto ten album počul vie, o čo ide. Že je pop a pop. V Amerike by nás bez problémov strčili do škatuľky ´alternative´.“

Aj keď, ako sme už spomínali, zoznam vašich doterajších koncertných aktivít je pomerne rozsiahly, vydanie svojej prvotiny ste doposiaľ ešte nejako výraznejšie koncertne nepodporili. Mám na mysli nejakým klubovým turné, respektíve nejakou súvislou sériou vystúpení... Na východe Slovenska ste sa napríklad, pokiaľ sa nemýlim, predstavili snáď iba raz, alebo dvakrát. Drvivú väčšinu vystúpení ste absolvovali na území Bratislavy...

„Pravdu povediac, zatiaľ nebolo kedy. Ale všetko sa ide zmeniť k lepšiemu. Koncom januára hráme vo Svidníku a v Poprade (21. 1. a 22. 1.) a na východ sa ešte vrátime neskôr na jar (Prešov, Košice). Dúfam, že aj v lete na festivaloch. Sám sa na jednom východniarskom festivale organizačne podieľam (Letofest Sabinov). Určite nechceme zanedbať žiadny región Slovenska, len ten východ má smolu, lebo je od Bratislavy najďalej. My riešime celkom prozaické problémy, ako sa tam dostať atď. Nemá každá kapela sponzorskú dodávku...“

Igor PETRUŠKA

Foto: archív


Ohodnoťte:
10%

Hodnotené 24 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS