euforion portal

Newsletter
banner
Akcie
 

Miki Skuta

 

Miki Skuta: „Pokiaľ mi na Slovensku niekto povie, že som dobrý, tak to prijímam trocha s rezervou...“

Fakt, že medzi trojicou najhorúcejších kandidátov na zisk sošky tučniačika za najlepší inštrumentálny výkon v akademickom roku 2004 nefiguruje meno Mikiho Skutu, je pre mňa jedným z najväčších, ak nie vôbec najväčším sklamaním celého tohoročného AUREL-a. Tento fenomenálny, no u nás, žiaľ, stále nedocenený klavirista, skladateľ a aranžér si to totiž podľa môjho názoru za svoju interpretáciu „Goldbergových variácií“ (vydala Hevhetia s.r.o.) - slávneho diela z pera Johanna Sebastiana Bacha určite zaslúžil. No čo už, aj to sa u nás stáva. Album, ktorý v prestížnom britskom BBC Music Magazine získal maximálny počet (päť) hviezdičiek, zdá sa, ostal domácou akademickou obcou bez povšimnutia. Nehovoriac už o jeho vynikajúcej aranžérskej práci, ktorú odviedol na ostatnom albume Pavla Hammela s názvom „Kreditka srdca“ – kolekcii oprášených a do nového šatu odetých ´srdcoviek´ nestora domácej pop music, doplnenom aj o niekoľko noviniek, na ktorý dokonca sám nakrútil všetky nástroje, vrátane gitár. Chce sa mi to nazvať krivdou, aj keď Miki si to kvôli vrodenej skromnosti asi nepripúšťa...

Naše minulotýždňové posedenie v jednej z košických krčmičiek, krátko predtým, ako režisér Martin Štelbaský ´odobril´ v klube Cinefil prvú klapku videoklipu k titulnej skladbe Hammelovej novinky, v ktorom si okrem Paľa a niekoľkých komparzistov zahrá aj Miki, sa niesol v o to príjemnejšom duchu, že sme na chvíľu vypustili celého Aurela z hlavy a bavili sa o príjemnejších záležitostiach. Napríklad aj o prípravách jeho nového albumu, ktorý sa vydavateľstvo Hevhetia s.r.o. chystá uviesť na trh ešte v tomto roku...


Od nášho posledného rozhovoru, ktorý sme uskutočnili krátko po krste „Goldbergových variácií“ v košickom Dome umenia si v rámci svojej profesionálnej kariéry zaznamenal jeden nesporne veľký úspech. Poďme teda na úvod trocha bilancovať...

„Po vydaní „Goldbergových variácií“ sa Janovi (Sudzinovi, šéfovi vydavateľstva Hevhetia s.r.o. Pozn.red.) podarilo zohnať distribútora v Anglicku. Vypočul si album a bol z neho dosť nadšený. Cédečko rozposlal do rôznych hudobných časopisov, medziiným aj do BBC Music Magazine, čo je zrejme najčítanejší hudobný časopis na svete. Na jeho stránkach neskôr vyšla recenzia albumu, v ktorej som zaňho získal päť hviezdičiek, čo je plný počet. V tej recenzii tú moju nahrávku dokonca dosť pozitívne porovnávali s nahrávkou Glena Goulda, ktorá je považovaná za najprestížnejšiu nahrávku Goldbergových variácií. Vraj aj keď som neprelomil jeho štatút najlepšej interpretácie, určite sa s ním o to môžem podeliť. Tak to ma skutočne veľmi príjemne prekvapilo.“

V období príprav „Goldbergových variácií“ si zároveň ako aranžér a interpret spolupracoval s Pavlom Hammelom na jeho novinke „Kreditka srdca“. Ako hodnotíš túto spoluprácu?

„Veľmi dobre. Ja som s tým albumom dosť spokojný.“

Z celkového soundu i samotných aranžmánov jednotlivých pesničiek je cítiť, že si na prípravách albumu dal naozaj dosť záležať...

„Ja som to jednoducho presne takto chcel urobiť. Paľo mi, samozrejme, do určitej miery povedal akú predstavu má. Že by chcel, aby tie úpravy boli kľudnejšie, v komornejšom duchu. A to sa myslím podarilo. Čo sa týka tých zvukov a aranžmánov... Aj keď nejde o žiadne virtuózne skladby, táto práca ma veľmi bavila. Paľo totiž podľa mňa píše veľmi dobré pesničky.“

Takže si to popri príprave „Goldbergových variácií“ vnímal do určitej miery ako ´oddychovku´...?

„V súvislosti s ´Goldbergovými variáciami´ som nevnímal žiadny tlak, či stres. Pred nakrúcaním cédečka som tie skladby hral už viackrát, takže to bolo v pohode. Vedel som, že to dokážem dobre nakrútiť. Práca s Paľom bola, pochopiteľne, úplne iného charakteru. To cédečko sme pripravovali od marca minulého roka až do septembra, čiže z časového hľadiska som mal dosť voľnú ruku. Na skladbách som pracoval vtedy, keď som chcel. Niektoré som urobil veľmi rýchlo, s niektorými som naopak pracoval trocha dlhšie... Ale v podstate to bola naozaj pohodová a príjemná práca. Ako vravím, nepociťoval som žiadny tlak, či stres.“

Vydanie albumu má Paľo v pláne podporiť aj jarným turné. Ty máš figurovať aj v sprievodnej kapele...

„Áno, to je pravda. Šnúra bude v apríli a bude pozostávať zo siedmych koncertov. V kapele budú okrem mňa aj saxofonista Rado Tariška, Martin Gašpar, ktorý bude hrať na kontrabas a bubeník Marcel Buntaj. Až na nejaké tie syntezátorové zvuky, ktoré sú použité aj na cédečku, to bude úplne akustický koncert. Niekedy ich budem hrať ja a niekedy pôjdu ´zo stroja´, pretože Paľo chce, aby som tam hral aj gitaru. Začíname, tuším, 4.apríla. Veľmi sa na to teším, pretože pôjde vlastne o moju prvú ´popovo - rockovú´ šnúru a vôbec nemám tušenie, ako to na takej šnúre vyzerá (smiech).“

Aj napriek svojim nesporným hráčskym kvalitám si bol až doposiaľ v rámci tunajšej scény, myslím v tom širšom meradle, tak trocha ´prehliadaný´. Dnes si, podľa slov Jana Sudzinu, ´koňom´ vydavateľstva Hevhetia... Vnímaš to do istým spôsobom ako určitú satisfakciu?

„Samozrejme, človek niekde vo vnútri tuší, čo vie a čo nie... Avšak na to, aby si ale mal istotu v tom, čo skutočne vieš, potrebuješ zrkadlo. To znamená ohlasy ľudí. Pokiaľ mi na Slovensku niekto povie, že som dobrý, tak to prijímam trocha s rezervou...“

...chýba ti tu tá, povedal by som, skutočne odborná verejnosť..?

„Nemal som na mysli práve odbornú verejnosť. Ja si totiž myslím, že ani tá nemá skúsenosť povedzme Rakúšana, ktorý si môže vo Viedni vypočuť denne päť koncertov vynikajúcich interpretov svetovej kategórie. Tam keď ti niekto povie že si dobrý, už to berieš úplne inak. Takýto úspech som doposiaľ nikdy nezaznamenal. Na svojich zahraničných vystúpeniach som totiž väčšinou vystupoval ako komorný partner huslistu Benjamina Schmida. Ohlasy boli síce takmer vždy veľmi pozitívne, no nešlo o kritiky až tejto kategórie. Až kým nevyšla tá recenzia v BBC Music Magazine. Čosi podobné, i keď nie čo sa týka časopisu sa mi stalo v Maďarsku, kde som bol pozvaný vystúpiť na ´lisztovskom´ festivale, ktorý sa konal v priestoroch kaštieľa v Gödölö pri Budapešti. Okrem Kocsisa a Rànkiho tam vystúpila takmer celá maďarská klavírna špička, jeden Čech, Poľka a ja... Moje vystúpenie dopadlo asi tak, že tamojší manažér mi v súčasnosti vybavuje turné po Maďarsku, ktoré bude vrcholiť koncertom v Budapešti. Aj to bolo pre mňa určitým ´potvrdením´ toho, že aj keď už mám svoje roky, netreba s tým prestať (smiech). Respektíve, že sa ešte stále oplatí bojovať.“

Na tento rok si naplánoval vydanie nového albumu s Bachovými tokátami...

„Napokon to nebudú kompletné tokáty, pretože tie by sa na jedno cédečko ani nezmestili. Rozhodol som sa teda, že to nakoniec bude výber tokát, tých, ktoré ja osobne považujem za najlepšie, plus k tomu pridám ešte Taliansky koncert, Fantáziu a Fúgu, čo je po časovej stránke asi tak na jedno CD. Nakrúcať to budem v Žiline, kde v minulom roku kúpili nového Steinway-a. Manželka na ňom už hrala a vravela, že je vynikajúci. Minimálne tak dobrý, ako ten v Bratislave. V sále Žilinského komorného orchestra sú navyše skutočne vynikajúce akustické podmienky, takže sa na to dosť teším. Nakrúcať to bude Ľubor Priehradník spolu s Rišom Varkondom. Obaja sa podieľali aj na nakrúcani cédečka mojej manželky, ktoré má naozaj fantastický zvuk.“

Chystaná novinka bude pre teba nesporne veľmi dôležitým titulom. Zvlášť po tom úspechu „Goldbergových variácií“ aj v zahraničí...

„No, tak toto je do určitej miery stresové, i keď strach nemám, pretože zase ide o skladby, ktoré viem, že zahrám dobre, že to bude dobré cédečko. Na druhej strane, ´Goldbergove variácie´ sú takou, povedal by som, kultovou skladbou a ľudia, i odborníci ju berú predsa len trocha inak, ako ktorékoľvek iné Bachove diela. Aj preto to chcem nakrútiť ešte lepšie ako ´goldbergovky´, aby som za ten album zožal minimálne tak priaznivú kritiku.“

Máš okrem príprav novinky v pláne aj nejaké ďalšie aktivity?

„Pre Benjamina Schmida píšem koncert pre husle a komorný orchester, ktorý by mal byť hotový do konca roka. Chystám takisto spoločné cédečko s Ľuborom. Mám už pripravenú koncepciu a momentálne sa chystám na ´predprípravné práce´, to znamená ísť do terénu nakrúcať nejaké zvuky, do ktorých potom budeme nahrávať muziku. V máji ma čaká spoločný koncert s Oskarom Rózsom a Martinom Valihorom, na ktorý sa takisto veľmi teším. Chcel by som, aby z toho vystúpenia vznikol záznam, ktorý by eventuálne mohol uzrieť svetlo sveta v podobe cédečka. To je však zatiaľ otvorená záležitosť. V súvislosti s tým úspechom ´Goldbergových variácií´ mám 15.novembra zaknihované vystúpenie v Londýne. Na jeseň mám potom dohodnutú sériu vystúpení v Maďarsku a takisto koncert v Žiline.“

Spomenuli sme už, že v tomto roku vydáva Hevhetia aj album tvojej manželky Eleonóry a síce jedno z najvýznamnejších klavírnych diel 20.storočia - Sólo pre preparovaný klavír - Sonáty a prelúdia od Johna Cagea... 

„Je to cyklus viacerých krátkych skladieb v trvaní asi 65 minút. Hrala to na koncertoch už viackrát, a to ako u nás, tak v Česku. K tomu, aby sa toto dielo rozhodla aj nakrútiť som tak trocha ´nakopol´ ja. Manželka sa totiž nikdy nesnažila vystupovať sólovo, je to úplne fanatická komorná hráčka - z toho má najväčšiu radosť. Keď to ale hrávala na koncertoch, ten zážitok bol taký veľký, že som jej povedal, že to jednoducho musí nakrútiť. Aj napriek tomu, že sme v tom období ani netušili, či nám to vôbec niekto vydá. Mimochodom, z tohto diela je na svete zhruba si iba šesť nahrávok. Vzhľadom na to, že tá preparácia je dosť komplikovaná to robí naozaj iba málokto. Pred koncertom si to vyžaduje až tri hodiny tvrdej práce...“

Vysvetli, prosím ťa, aj laikovi, čo to vlastne tá preparácia klavíra znamená...

“Takto... Na klavíri máš väčšinou na jeden tón tri struny. V tomto prípade je autorom presne určené, čo a kde musíš medzi tie struny dať. Väčšinou ide rôzne šrúby, no takisto môže ísť trebárs aj o rôzne kusy gúm. Z toho potom vzniká jeden úžasný zvuk – ako keby si počúval nejaký perkusný súbor z Afriky, či Indonézie... Je to taká príjemne meditatívna hudba. Výsledný efekt je navyše podobný ako v prípade ´Goldbergových variácií´. Ako som spomenul, ide o dielo s dĺžkou vyše hodiny, počas ktorého poslucháč sa dostane do takého relaxačného stavu, že mu to po jeho skončení začne chýbať... Ako som spomínal preparácia je dosť náročný proces. Každý klavír ma iné rozmery a keď ju posunieš čo i len o tri milimetre, už to znie inak. Všetky farby treba zladiť do jedeného celku, žiadny tón nesmie vytŕčať. Napriek tomu sa tá preparácia podarí vždy inak. Manželke sa to však podarilo veľmi dobre, farby na tej nahrávke sú naozaj úžasné.“

Tým pádom ide vlastne vždy o jedinečnú záležitosť...

„De facto áno. Jednak aj kvôli klavírom – ten milimeter sa jednoducho nikdy nedá presne odhadnúť. Určitá voľnosť však v prípade tohto diela je, pretože kto vie, na akom klavíri to Cage vlastne komponoval? Vzhľadom na to, ako som spomínal, že sa chlapcom podaril naozaj vynikajúci zvuk to vyzerá tak, že to bude vydané ako SACD (super audio CD pozn. red.).“

Čo nejaký spoločný projekt? Stále fungujete viac menej separátne...

„Robili sme spolu niekoľko koncertov, nie však štvorručne, ale na dva klavíry. Išlo o najznámejšie diela súčasnej hudby a je možné, že aj tento rok spolu vystúpime na jednom koncerte. Vyzerá to tak, že do Bratislavy príde Steve Reich a je možné, že budeme pred ním vystupovať s jeho skladbou ´Piano Phase´ , ktorú sme už s Norou spolu v minulosti hrali. To by bola naozaj veľká vec.“

Nikdy ste sa nepohrávali s myšlienkou nakrútiť spoločný album?

„Ten neplánujeme. Zo svetovej tvorby sme spolu hrali Reicha, Messiaena, Ligetyho, niekoľko Slovákov plus zopár skladateľov z ´östbloku´... Viac toho, tuším, nebolo.“

Je to tým, že spolupráca dvoch tak vynikajúcich hudobníkov, navyše spojených v manželskom zväzku by nemusela fungovať..?

„To nie. Fungovala by, i keď ťažko. I keď obaja máme k hudbe úplne iný prístup, na koncertoch to vždy dobre dopadlo. Akurát tie skúšky boli dosť tvrdé... Problém skôr vidím v tom, že je ťažké dostať k ľuďom koncerty súčasnej vážnej hudby, navyše na dva klavíry. Je iba málo takých miest, kde by disponovali dvoma kvalitnými klavírmi. Boli sme na festivaloch v Krakowe, na Ukrajine, viackrát sme hrali v Bratislave... To je asi tak všetko.“ 


Igor PETRUŠKA

Foto: Róbert SÁNDOR


Ohodnoťte:
5%

Hodnotené 30 krát.

Komentáre ku článku:


nový Pridaj nový komentár

atmodatevoita

2012-10-18 14:52:37

Ещё уединенно прикольный момент: обожаю трахать её под героином. Именно её, потому что трахал и соседок, и подружек, и проституток - не то: нет морального аспекта. В плане того, сколько я не испытываю к ним НИЧЕГО. секс муж снимает еблю жены - секс муж снимает еблю жены - Погладь меня, что-ли... chastnoe skritoe xxx - chastnoe skritoe xxx
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS