euforion portal

Newsletter
banner
Akcie
 

Hradby Samoty 2 – report

 
Privítalo nás príjemné prostredie dvorany zborteného zámku zasadeného do scenérie trhajúceho sa neba z ocele. Lokácia_Holíč. Počasie v ten deň bolo priam ako ušité na mieru pre temne ambientne-neoklasicky-industriálny festival. Pokojný nepokoj staticky a priam hmatateľne visel vo vzduchu a ako ticho pred búrkou rozkmitával budovy a ľudí. V ten večer bol mesiac v najmenšom cúvajúcom štádiu, keď myseľ spáčov letí nepredstaviteľnou rýchlosťou hmlistým oparom ponad rovnú krajinu a počúva ozveny zeme. Kakofónia jednoliateho zvuku pneumatík. Na oblohe visela obrovská barania hlava.

Ideme za zvukom bubna a vstupujeme do jednej z pekne zrekonštruhovaných budov pri zámku do tmavej miestnosti plnej hmly. Na vysokých svietnikoch horia sviece a v opare osvetlenom farebnými svetlami tancuje krásne dievča s malým bubienkom. Divoké bubnovanie  perkusionistu sediaceho obďaleč výri v elektronickom dunení prachových obrazcov a wicciánskom zaklínaní. Rohatý satyr stojaci za počítačom vysiela utajený kód. Prvá kapela, ktorú v ten veče vidíme je MY LUCKY DAYS, ktorí predviedli koncert vskutku živelný & očarujúci a privítali nás na Hradbćh samoty. Napríklad človek ako ja nemá inú možnosť ako si tento festival zamilovať. Spanilá jazda nocou elektronickej a elelktroakstickej huby, starý zámok, príjemní ľudia, utajený výlet katakombami..  Radosť z hudby, ktorú si v ten večer vymieňali diváci z účinkujúcimi prenikala ako žiarivé svetlo tmavou nocou a nechávala myseľ čistú a slobodnú… zatúlanú vo zvukových krajinách nevídaných farieb. Ani jeden koncert, z tých ktoré som mal v ten večer možnosť vidieť by som neoznačil za slabý, alebo odfláknutý a nech sa snažím akokoľvek, nenapadá ma nič, čo by ma nepríjemne prekvapilo, či akokoľvek znechutilo. Všetko akoby sa dialo celkom nenútene a prirodzene, všetko potrebné bolo zabezpečené.. Čo dodať?? Má úcta!! Po My Lucky Days ma veľmi potešil Tobiáš akka Rbnx akka PAVLAOV’S LIGHTBULB u mňa zafixovaný ako zarytý noiser, tentokrát v netradičnom ambientnom sete, ktorého záver doslova rozkmital snáď všetky kosti v tele a zahambiť sa nenechal ani “ďalší teepek z Urbsounds” - URBANFAILURE so svojou „diskotékou”, čo bol zase celkom subjektívne zatiaľ najlepší set, čo som od tohto pánka počul. Mám veľmi rád, ak na podobných festivaloch nájdem niečo, čo nemám napočúvané a doslova sa v tom nájdem. To bol zase prípad sympatického pána z nemecka hrajúceho pod menom SCHLOSS TEGAL. Zo začiatku krásne lineárny hlukoidný ambient vyludzovaný z kompjutra, v druhej polovici sa premieňajúci do splietajúcich a rozplietajúcich sa rytmických štruktúr podporený peknou vizualizáciou bol silným a hlbokým zážitkom. Keď tento pán zhruba niekde v polovici vytiahol krásnu flautu vyrobenú z kosti, získal si ma už načisto. Vskutku parádna a ohnivá jazda podsvetím s horiacimi ropnými vrtmi na pozadí. To už na zámockú dvoranu definitívne padla noc a objala ju svojími krídlami. Dlhé tiene plazili sa kútami, lačne stravujúc mihotavé svetlá z fakiel.

Po tomto konceerte prišiel ďalší veľmi silný umelecký zážitok – VEGE GULÁŠ!! Ako dlhoročný zarytý vegetarián musím skonštatovať, že to bol suverénne najlepší guláš aký som za poslednú dobu jedol, jasne ukazujúci, že varenie je vskutku vysoké umenie, ktoré veľmi často nebýva náležite ocenené. Týmto skladám obrovskú poklonu čajovni PARANORMAL ACTIVITEA za dielo hodné skutočného majstra a za dokonalé nasýtenie prázdného žalúdka. Tento zážitok bol natoľko podmanivý, že som nestihol začiatok koncertu svojho obľúbenca Vladimíra Hirscha, vystupujúceho so speváčkou Martinou Sanollovou ako projekt SKROL, bez tretieho člena Toma Saviona. Čo dodať? Ďalší silný zážitok, ktorý ma doslova rozložil a znova zložil, nádherná industriálne ambientná symfónia doprevádzaná éterickým spevom v zvláštnom geste, na kolenách kľačiacej speváčky a sugestívne podmanivou vizualizáciou... paráda! Som veľmi rád, že som mal konečne možnosť vidieť pána Hirscha naživo a rozhodne ani kúsok nesklamal. Človek by mal pocit, že takýto koncert už prekoná len máločo, ale TO ešte len malo prísť...

EINLEUTUNGZEIT vs. AMANITAS. V poslednej dobe som videl veľa hustých noisových koncertov, ale to, čo sa dialo na trávnatej plošine pri zámockej stene malo skrátka príliš veľkú časopriestorovú ultimatívnosť na akýkoľvek relevantný slovný opis. Môžete si kľudne pozrieť záznam, ale vedzte, že to, čo uvidíte sa ani zďaleka (ani približne) nevyrovná sile, ktorú malo toto vystúpenie naživo. Spojenie vysokovoltážnej noisovej aristokracie a pohybovej performance bolo natoľko strhujúce, že som mal vážny problém ísť si pozrieť ďalší koncert aj keď sa jednalo o môj veľmi obľúbený Tábor Radosti. Po tráve sa prechádzali moštroózne konštrukcie obdarené krásnymi ženskými telami občas horiacimi, občas dávajúcimi ohňu pohyb.. oceľové nebesia sa trhali a dopadali s obrovským rachotom vo veľkých čiernych cároch na zem a my, čo pre nás je hluk niečo ako náboženstvo, sme stáli ako obarení. Úžasná, krásna a lahodná hudba tvorená spojením počítača, dvoch karbobrúsok, plechu a hlasu pôsobila ako hypnotické krídla nočného motýľa od ktorých nevie človek odtrhnúť zrak. Asi takto si predstavujem krutú a brutálnu noisovú performance a na tento koncert budem ešte dlho spomínať. Bol to prvý koncert Einleutungzeit po skutočne dlhej dobe a podľa Rišových vyjadrení pevne verím, že nie posledný. Takýchto ľudí potrebuje naša maličká noisová scéna priam ako soľ! Ako som spomínal, TÁBOR RADOSTI bol síce super, ale po Einleutungzeit pôsobil v podstate ako tancovačka kdesi na hranici psy tranceu a ja mmusím uznať, že som sa ešte na žiadnom dark ambientovom koncerte tak skvele nevyskákal:)  Potom nasledovala ďalšia skvelá tancovačka na malom pódiu v čajovni pod diskžokejovskou taktovkou ANGEL EPILEPSIA a potom už len odchod domov. Viacero koncertov som nestihol, ale skutočne nebolo v mojich silách v jeden večer spracovať celé to priehrštie skvelej hudby. Na stanovanie v krutej zime sme sa necítili, i keď veľký rešpekt pre všetkých, ktorí tak urobili. Tancovačka trvala do šiestej rána.

Hradby Samoty 2 bola skutočne veľmi veľmi vydarená a v našich končinách nevídaná akcia a veľmi dúfam, že budúci ročník zas o kúsok narastie, napríklad ako regulérny dvojdňový festival. Nič iného ako popriať organizačnému týmu veľa úspechov  po tak krásnom, sviatočnom večeri človeku ani neostáva.

Ohodnoťte:
29%

Hodnotené 27 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS