euforion portal

Newsletter
banner
Akcie
 

Groovin´ Heads v Jazz klube...

 
Premiérovým koncertom v beznádejne zaplnenom košickom Jazz klube včera odštartoval svoje aktuálne miniturné relatívne nový projekt.

Premiérovým koncertom v beznádejne zaplnenom košickom Jazz klube včera odštartoval svoje aktuálne miniturné relatívne nový projekt (myslím, v jeho súčasnej podobe pozn.red.) na domácej hudobnej scéne, formácia Groovin´ Heads. Aj keď túto kapelu sme si už na music.box-e predstavovali, pre tých menej informovaných pre istotu zopakujem, že ide o projekt, v ktorého čele stoja dvaja mladí, talentovaní ´dychári´ z východu – prešovský saxofonista Mário ´Gapa ´ Garbera a momentálne v Bratislave pôsobiaci Košičan, hráč na trúbku Paľo Jeňo. Tí v spoločnosti niekoľkých reprezentantov domácej muzikantskej špičky – bubeníka Marcela Buntaja, basgitaristu Martina Gašpara, gitaristu Henryho Tótha (ktorý sa však na košický koncert v neznámych príčin nedostavil pozn.red.), plus niekoľkých ďalších hostí v súčasnosti finišujú prípravy svojho debutového, zatiaľ bezmenného cédečka (v hre sú dva názvy - „Mr.Groove“, alebo jednoducho „Groovin´Heads“), ktorému v súčasnosti hľadajú vydavateľa. Groovin´Heads produkujú priamočiary, poriadne našliapnutý jazz-funk, no v ich muzike sú cítiť aj vplyvy big beatu, či swingu.

Ich muzika je skutočne veľmi chytľavá, našliapnuté groovy nútia tých hanblivejších minimálne pokyvovať hlavou do rytmu, zatiaľ čo tých odvážnejších rovno ´vystrelia´ na parket... Na druhej strane, po polhodinke posluchu mi to celé znelo už trocha jednotvárne, a to aj po zvukovej stránke. V každom prípade ide o hudbu, ktorá je z muzikantského hľadiska na skutočne vysokom leveli. Jeňo z Gapom sú skvelo zohraný tandem, ktorý na pódiu komunikuje akoby na mimozmyslovej úrovni. Aj keď obaja mi prídu po hráčskej, i ľudskej stránke ako úplne odlišné typy – Gapa je šoumen, skáče, spieva, komunikuje s publikom, zatiaľ čo Paľo sa drží ´pri zemi´, koncert je preňho akoby meditáciou, so zatvorenými očami sa sústreďuje na každý tón, na ovácie publika po každom z technicky skvelo odohraných sól či už zo svojej, alebo partnerovej produkcie reaguje iba decentným úsmevom, dohromady im to šliape na výbornú. To, že ich muzika, ktorú v rámci Groovin´ Heads prezentujú skutočne veľmi baví je cítiť priam hmatateľne.... 

Martin Gašpar s Marcelom Buntajom tvoria rytmickú sekciu na pohľadanie. O tom, že v prípade oboch ide o vynikajúcich a výborne zohraných inštrumentalistov sa snáď ani nemá význam nejako rozpisovať. Aj napriek tomu, že k svojim úlohám v rámci Groovin´ Heads, to znamená, úlohám sidemanov pristupujú veľmi profesionálne, a síce, že svojim hráčskym prejavom, povedal by som, ´nenarúšajú´ pozíciu lídrov projektu. Napriek tomu v ňom majú dostatok priestoru na realizáciu, čo nesporne pridáva formácií na atraktívnosti. ´Bunka´ môže naplno prejaviť svoju neuveriteľnú ´živočíšnosť´, teda jednu z vlastností, ktoré z neho robia jedného z najvyhľadávanejších tunajších bubeníkov. Jeho ´ústnymi rytmami a groovmi´ odprezentovaná verzia evergreenu „Sunny“, ktorý si s Gapom ´strúhol´ v prídavkovom kole zožala u publika zaslúžené ovácie... Martin Gašpar pôsobí na pódiu možno najmenej nápadne, je však maximálne spoľahlivým hráčom, schopným vyprodukovať groovy skutočne ´zabijácke´. Ak dostane priestor potešiť publikum nejakými tými sólovými ´parádičkami´... Čo vám budem hovoriť... Včera som s ním navyše ´spískal´, myslím, celkom dobrý rozhovor, ktorý tu, snáď zajtra, ´zavesím´.

V úlohe sidemana sa, trocha netradične, predstavil aj Marián Čekovský, ktorý zaskakoval za neprítomného Henryho Tótha. So svojho zberateľsky veľmi cenného, starého, dvojoktávového analógového Rolanda lúdil zvukovo miestami naozaj zaujímavé groovy, občas vytváral nejaké ´atmosféry´medzi jednotlivými skladbami... Nehral toho síce toľko, ako obvykle, jeho prítomnosť však osobne hodnotím veľmi pozitívne, pretože svojou hrou dodával skladbám ten správny ´energetický potenciál´. Akcie takéhoto typu, kde sa od neho žiadajú sem-tam nejaké improvizované vsuvky zvláda v pohode, ľavou zadnou... 

Po hráčskej stránke bol pre mňa osobne najväčším prekvapením výkon klávesistu Martina Ferenčíka. Zrejme to bolo dané tým, že na rozdiel od ostatných hudobníkov som ho ešte doposiaľ, myslím, nemal príležitosť vidieť, respektíve, ak áno, tak si to už nepamätám. Mladý, no za to technicky veľmi zdatný hráč sa zrejme nie len v mojich očiach predstavil v tom skutočne najlepšom svetle. S prehľadom , v absolútnej pohode zvládal aj pomerne dosť náročné vyhrávky, jeho hra mala skvelý drajv... Ozaj klobúk dole!

Aj napriek tým malým výhradám, ktoré som spomínal, hodnotím včerajšie vystúpenie Groovin´ Heads veľmi pozitívne. Tým, ktorí majú radi našliapnutú muziku do tanca vrelo odporúčam zájsť na niektorý z ich najbližších koncertov. A rozhodne nie iba kvôli tým zvučným menám, ktoré sa v rámci tohto projektu zišli, respektíve, ešte aj zídu, pokiaľ budú mať páni ambície prizývať si aj ďalších hostí...

Igor PETRUŠKA

Foto: Karol HATALA


Ohodnoťte:
0%

Hodnotené 25 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS