euforion portal

Newsletter
banner
Akcie
 

Andrej Šeban: "Snažím sa hľadať, skúšať, kam ešte môžem zájsť..."

 

Bez nejakej veľkej parády, zato však v príjemnej, komornej atmosfére sa včera v priestoroch divadla Thália uskutočnil krst premiérového albumu Oskar Rózsa Sextet-u...

Dovolím si tvrdiť, že viac, ako samotný repertoár formácie sa o beznádejné vypredanie vstupeniek ´postaralo´ skôr veľmi atraktívne muzikantské obsadenie Sextetu (Oskar Rózsa-bass, Andrej Šeban-gitara, Miki Škuta-klávesy, Radovan Tariška-sax, Ľubo ´Umelec´ Priehradník - trúbka, Marcel Buntaj-bicie). V žiadnom prípade týmto konštatovaním nemám záujem nejako znevažovať produkciu kapely, to rozhodne nie, no na rovinu povedané to, čo Oskar a spol. ponúkli na svojom debute je pre bežných konzumentov (bez ktorých prítomnosti by sála rozhodne zaplnená nebola) príliš tvrdý oriešok, čo v konečnom dôsledku potvrdzovali aj reakcie niektorých prítomných, podľa ktorých bolo včerajšie vystúpenie jednoducho príliš ´ťažké´... Na osobitosti pridáva Sextetu nesporne fakt, že jeho štúdiová i koncertná prezentácia je záležitosťou absolútne jedinečnou, pretože kapela svoju produkciu postavila na spontánnej improvizácii, takže jej repertoár vzniká takpovediac ´priamo na mieste´. Takýmto systémom prebiehali štúdiové sessions a v tomto duchu kapela zároveň odohrala svoj bratislavský (takisto spojený s krstom), i košický koncert, pričom na oboch ponúkla poslucháčom jedinečný repertoár...

Zhrnúť produkciu Sextetu pod nejakú konkrétnu žánrovú škatuľku prakticky nie je možné. V jeho sounde sa odráža individualita a aktuálny muzikantský vkus každého z členov. Zatiaľ čo na albume sú momenty, keď sa vám na jazyk derú termíny ako ethno, či free jazz, na včerajšom koncerte páni ponúkli fúziu množstva rôznych žánrov, takže v konečnom dôsledku bolo možné vnímať iba dve polohy, v ktorej sa Sextet odprezentoval. Temperamentnú, ktorej dominovali Oskarove štandardne nebezpečné groovy, Tariškov excelentný saxofón a Buntajove energické a podľa môjho názoru veľmi ´vhodne zahrané´ bicie, a potom meditatívnu, ktorá otvárala priestor magickým, temer až ambientne znejúcim plochám vytváraným gitarou Andreja Šebana, skutočného majstra v hraní sa zo zvukom a efektným vyhrávkam klávesáka Mikiho Škutu - klasicky vzdelaného hudobníka obrovských kvalít, na ktorého chystanú novú sólovku, ktoré bude pre priaznivcov kvalitnej muziky určite veľkým prekvapením sa naozaj teším... Ako celok šliapala kapela aspoň podľa môjho názoru na výbornú, čo je vzhľadom na veľký počet silných osobnostných i muzikantských individualít ozaj veľmi príjemné konštatovanie. Snáď jediný, kto počas celého večera figuroval tak trochu v ústraní bol Ľubo Priehradník, čo mi vzhľadom na jeho bravúrne výkony, ktoré podáva v Barflies prišlo trocha ľúto. 

Vystúpenie Sextetu ponúklo mnoho veľmi pekných momentov, mnohé z nich podľa mňa dokonca zatienili aj niektoré skladby zaznamenané na albume, z ktorého mimochodom nakoniec predsa len jeden ´kúsok´ odznel - úvodná, slovenským folklórom výrazne ovplyvnená bezmenná kompozícia. Bola by veľká škoda, ak by bola existencia formácie vymedzená iba dvoma koncertami a albumom. Vzhľadom na vyťaženosť jednotlivých členov je však veľmi otázne, či sa Sextet v tomto obsadení tak skoro podarí dať opäť dohromady...

Krátko po vystúpení sme zasadli na kus reči s človekom, ktorý v poslednom období síce o sebe nedával príliš vedieť, no jeho meno rezonuje na scéne stále dosť silno, gitarovému mágovi doslova a do písmena - Andrejovi Šebanovi.

V posledných rokoch si výrazne zredukoval svoje muzikantské aktivity. S výnimkou občasných hosťovských účastí na koncertoch Dura&Blues Club-u o tebe nebolo takmer vôbec počuť. Najnovšie až v súvislosti s albumom Sextetu. Nehovoriac už o tom, že aktivity v rámci mainstreamovej scény si eliminoval úplne... Čo bolo vlastne impulzom k tomuto radikálnemu ťahu?

"Jedného dňa som si prosto povedal, že si už musím oddýchnuť a načerpať nových síl. Dal som si teda prestávku s tým, že som prestal hrať vo všetkých kapelách, v ktorých som dovtedy hrával, všetko som uzavrel, zo všetkého vystúpil a začal sa konečne venovať sám sebe... Popri tom som si pripravoval nejaké veci na svoje ďalšie projekty, ktoré sa, verím, jedného dňa stanú skutočnosťou."

Už pred časom si avizoval prípravy svojej ďalšej sólovky, ktorá by vraj mala byť akýmsi voľným pokračovaním Bezvetria...

"Ten album príde. Uvidíme, ako ho ľudia príjmu, no pre mňa to bude naozaj akési pokračovanie Bezvetria. Tentoraz som sa ale rozhodol, že prípravám venujem o čosi viac času a poučený z minulosti niektoré veci nepodcením..."

Aj napriek tomu, že okolo Bezvetria nebol žiadny výraznejší mediálny ´šum´, sa album stretol s veľmi pozitívnymi reakciami ako zo strany fanúšikov, tak i kritiky... Mnohí ocenili najmä fakt, že si na ňom dokázal potlačiť svoje muzikantské ego v prospech samotnej myšlienky a celkového vyznenia albumu natoľko, že tam neznie takmer ani jedno sólo...

"Som rád, že je na ten album aj takýto pohľad. Bezvetrie vznikalo v pre mňa dosť zlomovom období, keď som začal písať texty a spievať, čo bola vtedy novinka, s ktorou som naozaj nepočítal. Uvidíme, čo bude ďalej..."

Ako vnímaš ´dopad´ Bezvetria s odstupom času ty sám?

"Osobne som spokojný. Z firmy mám informácie, že sa predalo nejakých tritisíc kusov, takže áno, som spokojný. Echá, ktoré sa ku mne dostali boli väčšinou pozitívne, z čoho mám veľkú radosť."

V tom ´hluchom´ období si v jednej rozhlasovej relácii predstavil svoj projekt s názvom DJ Iljušin. Pamätám si, že skladba, ktorá tam vtedy odznela sa niesla v elektronickom a dosť meditatívnom duchu... Môžeš tento projekt predstaviť trocha bližšie?

"Z každej našej štúdiovej session zostali vždy nejaké veci, ktoré neboli vydané. Skladba, ktoré vtedy v rozhlase odznela bola tiež jednou z tohoto archívu, ktorá sa možno raz dočká aj oficiálneho vydania. Takýchto ´kúskov´ mám v zásobe viac."

Nesporne príjemným prekvapením pre všetkých tvojich fanúšikov bolo nedávne oživenie ASH Bandu s rytmikou reprezentovanou Emilom Frátrikom a Martom Minárikom, ktorý sa však zatiaľ ešte výraznejšie koncertne nezmobilizoval...

"Ono je to skôr o tom, že sa nám to podarilo nakopnúť a na apríl plánujeme zorganizovať jedno väčšie turné a potom v júli ďalšie. Nechcem totiž, aby to prebiehalo tak, ako v minulosti, keď sme hrali nárazovo. Tentoraz sme sa rozhodli urobiť vo veciach trocha poriadok - povedali sme si, že absolvujeme dve turné a potom sa uvidí, čo bude ďalej."

V nedávnej minulosti sa tvoje meno objavovalo v súvislosti s novým slovenským muzikálom Adam Šangala, ku ktorému si mal pôvodne komponovať hudbu...

"Adam Šangala bol pre mňa veľmi bolestivou udalosťou. V štádiu, keď som mal prakticky hotovú celú robotu, čo predstavovalo tridsať skomponovaných pesničiek, mi réžia oznámila, že ich predstava je trocha iná... Padol teda návrh, či by som to neskúsil iným spôsobom. Ten bol však pre mňa neprijateľný, a tak sme sa teda v kľude rozišli... Prosto v istej chvíli došlo k určitému koncepčnému nedorozumeniu - ako by to vlastne celé malo znieť, no o veciach sme začali diskutovať príliš neskoro, keď už bola celá práca de facto hotová... Čo však už..? Robil som na tom toľko, koľko som robil a nezarobil som toľko, koľko som nezarobil (smiech)."

V rámci Sextetu sa v štúdiu a v súčasnosti i na pódiu po čase zišla jedna z najúspešnejších zostáv ASH Bandu, to znamená trio Šeban-Rózsa-Buntaj. Ako vnímaš túto vašu opätovnú spoluprácu?

"Ako veľmi príjemné rozptýlenie. Vzhľadom na charakter projektu ide o záležitosť veľmi citlivú. Postavili sme to celé výlučne na improvizovanej hudbe, ktorá má aj svoje nebezpečné zákutia..."

Oskar sa pri našom nedávnom rozhovore vyjadril asi v tom zmysle, že v súčasnosti si už nevie predstaviť spoluprácu tria v rámci nejakého samostatného projektu, pretože od obdobia rozpadu ASH Bandu v tejto zostave sa už vaše muzikantské cesty rozišli príliš rozdielnymi smermi, čo bolo v konečnom dôsledku cítiť aj z dnešného vystúpenia... Na druhej strane, nemáš pocit, že práve táto súčasná rozdielnosť môže splodiť veľmi zaujímavé momenty? V mnohých ohľadoch dokonca viac, ako keď ste boli naladení na rovnakú vlnovú frekvenciu?

"Ťažko povedať. Prežili sme spolu určité obdobie, ktoré bolo veľmi príjemné, no jedného dňa sme nadobudli pocit, že takto to ďalej jednoducho nepôjde. Tak sme teda túto kapitolu ASH bandu uzavreli. Keďže ale ide o výsostne môj projekt, rozhodol som sa v ňom pokračovať s tým, že všetko je ešte otvorené. Čo bude ďalej, to sa uvidí. Myslím, že nikto z chalanov nepovedal, že tento koncert bol posledný, ktorý sme spolu odohrali. Nehovoriac o tom, že život so sebou prináša rôzne záležitosti, ktoré je však niekedy problém dať dohromady ľudsky, no i termínovo. Stať sa môže všeličo. Podľa môjho názoru sa veci vyvíjajú veľmi dobrým smerom. Keďže ASH Band mám v stave, v akom ho mám, to znamená, že som sa opäť vrátil k Emilovi a Marekovi, nad iným obsadením momentálne ani nerozmýšľam."

Vedel by si nejako zadefinovať svoju súčasnú muzikantskú polohu? Keď si ťa človek na tom pódiu trošku pozornejšie všíma, akoby si preferoval skôr kľudnejšie, meditatívnejšie hudobné polohy. Nehovoriac už o tom, že aj tvoje spontánne experimenty so zvukom nadobudli veľmi zaujímavé rozmery...

"Je pre mňa ťažké si predstaviť, že by dnes hral tak, ako povedzme pred desiatimi rokmi. Všetko je otázkou vývoja. Nechcel som zotrvávať v polohe, ktorá bola síce poslucháčsky úspešná, no zďaleka ma nenapĺňala tak, ako to, čo robím dnes, keď sa snažím ísť neustále ďalej, hľadať, skúšať, kam ešte môžem zájsť... Je mi jasné, že na mnohých môže moja súčasná produkcia pôsobiť možno trocha nudne, no žiaľ, nedokážem si pomôcť, takto to momentálne cítim."

Čo ťa vlastne v súčasnosti v rámci muziky najviac ovplyvňuje?

"Po rokoch si začínam opakovať to, čo som sa kedysi učil o vážnej hudbe, v ktorej zároveň aj hľadám inšpiráciu. To je momentálne jediný žáner, ktorý si doma pustím. Mám pocit, že na tomto hudobnom poli sú veľké zdroje predovšetkým v hudbe z 20.storočia, ktorá zaznamenala obrovský vývoj a v ktorej vznikli diela, ktoré rozhodne stoja za pozornosť."

Čo ľudová hudba, ku ktorej si mal vždy veľmi blízky vzťah?

"Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa pustil do Adama Šangalu. V budúcnosti sa určite plánujem venovať aj tomuto žánru, ktorý je pre mňa takisto veľkým zdrojom inšpirácie. Bol by to vlastne návrat ku koreňom môjho hudobného vyjadrenia, s ohľadom na región, v ktorom som sa narodil. Je síce pekné hrať jazz, či blues, no ide o hudbu, ktorá pochádza z regiónov, o ktorých nič neviem, nikdy som tam nežil... Môžem ju hrať, napodobňovať, no nikdy sa mi ju nepodarí naplno precítiť. Ja som s ľudovou hudbou experimentoval prakticky vždy. Ešte v časoch môjho pôsobenia v Demikáte som napríklad imitoval na gitare zvuk fujary, čo robím prakticky dodnes. Slovenská ľudová hudba pre mňa predstavuje niečo fascinujúce a vnímam ju ako veľký poklad."


Igor PETRUŠKA

Foto: Karol HATALA


Ohodnoťte:
17%

Hodnotené 38 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS